WWW.PETER.OSOBA.CZ

STRÁNKA JE MOMENTÁLNE "VO VÝSTAVBE" .





VITAJTE !

Vitajte na mojej stránke - stránke Petra Bátoryho.
Táto stránka je venovaná priateľom, známym a atď.

Verím, že sa tu budete cítiť fajn. Priebežne to tu budem doplňať, tak sa teším na Vaše milé návštevy.

Peter

-> smutné

Cintorín
Padá hmla padá,
na cintorín, na hroby kamenné
Kryje mŕtvych, kryje ich telá stuhnuté
Uzatvára ich skutky mŕtvolné.

Uzatvára mŕtvych v hlbinách.
V tichu a nádeji,
keď každá spomienka na nich zabolí.
V pokoji spia spánok spravodlivý.

Na ceste na večnosť
im červy robia spoločnosť .
Spia spánok večný,
Prežívajú okamih nekonečný

Hľadajú svojím činom odpustenie,
no prežívajú nekonečné zatratenie.
Zúfajú nad životom a smrťou
to je ich večnou posadnutosťou


Záhada smrti

Kde je to miesto, kde zem leží nedotknutá tisíce rokov,
kam unavené duše chodia naveky spať,
kde sa tiene pomaly blížia cez bielu hmlu
a zlatý kotúč slnka bojí sa vychádzať?

Studený mesiac preniká tou večnou tmou,
polnoc tu bude navždy vládnuť,
hviezdy hladia vrcholky strieborných stromov
a plameň spomienok sem chodí vyhasnúť.

Kde je ten domov kvetov zimy čo ticho šepkajú,
čierne ruže kvitnú pod mrazivými perami kráľovnej snehu.
Vietor tu odmietol fúkať a vločky jemne padajú,
zakryjú radosť, prinesú pokoj a ľahučkú nehu...

Kde je ten koniec cesty obrovských havranov,
kam sa vytratí tá zloba z ich očí
a smútok čo schovávajú pod párom krídel,
každý záblesk svetla znova znivočí?

Hľadá sa miesto, kde hriechy sa odpúšťajú,
kde nedá sa už viac odbočiť zo správneho smeru,
kde zo skleneného pohľadu do zrkadla slzy sa spúšťajú,
keď uvidíš v sebe chamtivosť, zlo a neveru...

Je to miesto posmrtné, sídlo beznádeje a strachu,
prázdnota je okolo, vznáša sa oblak duchov a pomaly letí.
Chlad a bolesť dávno mŕtvych pohlcujú smiech ležiaci v prachu...Čas tu zastal...
Nič nemá moc, tu, v záhrade smrti...


Chvíľa


Prišla sem teraz,schúlená do klbka
prievanom sa prevalila,rozvýrený prach
dávno tu nebola, zaplakala i zasmiala sa
do očí pozrela sa, či nemať z nej strach?

Svedomie je čisté iba spomienky sú hmlisté
roztvor svoju náruč,aj zabolí aj pohladí
neboj sa strachu, tam pôjdeš proti vetru
tam,kde máš svoju pravdu
tu dávno nebola, tam sa mi vysmieva.